Už nejakú dobu žijem v Nórsku. Pracujem ako letuška, a tak mám veľmi veľa voľného času. Už od malička som sa rada motala v kuchyni a hrala sa s vareškami. Pamätám si, ako som „piekla koláče“ z múky a vody a snívala o tom, ako raz budem pekárkou. Piecť koláče a torty som začala v podstate ako 10-ročná, keď som mamine volala do roboty, ako sa zapína rúra. Keď som odišla do Nórska a začala žiť sama, piekla som ešte viac. Najprv to boli len nedeľné dezerty, občas narodeninové torty pre blízkych. Dnes ma moji známi, ktorí už o mojej vášni k pečeniu vedia, stále častejšie oslovujú s prosbou o narodeninovú tortu, ktorá je iná ako ostatné. Rada sa hrám, vymýšľam, tvorím.
Nórsko ma však trochu v čomsi zmenilo. Vidím tu mnoho fastfoodov, mnoho polotovarov a nezdravého jedla, ale tiež veľa fariem, malých obchodíkov s domácimi produktmi a poháre kokosového oleja, fľaše sójového, ryžového či mandľového mlieka v regáloch bežných obchodov s potravinami. Je tu veľký výber orechov, ovocia, ekologických potravín či „gluten-free“ a podobných produktov. A tak keď som sa raz dala na 90-dňovú rozlišovaciu diétu, vôbec som nemala problém s výberom potravín.
O tejto diéte ste už možno počuli. Ide o spôsob stravovania, pri ktorom sa nemôžu miešať bielkoviny so sacharidmi, uhľohydrátmi či vitamínmi. Na každú skupinu je určený iný deň. Môj obľúbený deň bol uhľohydrátový, keďže som si na večeru mohla dať kus torty. Tu sa dostávame k dôvodu, prečo som sa rozhodla tak trochu sa venovať vegánstvu.
Povedala som si, že keď som na diéte, začala som sa stravovať zdravo a začala byť vyberavá v jedle, bolo by lepšie aj moje torty robiť zdravo. A tak som si spravila menší prieskum a pustila sa do experimentovania. Čokoláda, zmrzlina, torty, koláče, zákusky, ktoré vyrábam, sú nielen zdravé, vegánske alebo raw, ale sú naozaj chutné, niekedy oveľa lepšie ako klasické múčne koláče, po ktorých sa človek cíti plný, ťažký a neschopný pohybu. Po zjedení takýchto dezertov nemusíte mať žiadne výčitky a telo sa vám poďakuje, lebo ho plníte vitamínmi a inými dobrými vecami.
Nie som vegánka ani vegetariánka, občas zjem aj mäso a dám si aj slaninu či klasické slovenské smotanové omáčky (keď som doma, je ťažké odolať maminkinmu segedínu či starkinej kôprovke), no o tento spôsob stravovania sa zaujímam stále viac a viac. Začínam dezertmi, lebo tie sú mojou srdcovou záležitosťou. Ktovie, možno o rok už moje telo mäso ani nebude chcieť.
Každopádne zdravé pečenie ma chytilo, v kuchyni trávim veľa času a skúšam stále nové veci. A ak má táto moja snaha pomôcť aspoň jednému človeku, ktorý je odkázaný žiť bez múky, mlieka alebo niečoho iného, tak to má zmysel.
Želám vám krásny deň a dobrú chuť!
